![]() | Návšteva pamätníkov 1. svetovej vojny |
V rámci projektu "Centenaire" " Storočnica" sme navštívili vojenské cintoríny arch. Jurkoviča lemujúce štátnu hranicu s Poľskom.
Putovanie sme začali v pamätnej izbe Karpatského východného frontu v obci Nižná Polianka. Tu sme sa dozvedeli základné informácie o tom, ako sa vyvíjala situácia od roku 1914, ako ľudia spočiatku brali vzniknutý vojnový konflikt na ľahkú váhu, ako na front odchádzali chlapi v jesenných mesiacoch s vedomím, že do Vianoc budú naspäť doma. Samozrejme, nikto vtedy ani netušil, že vojna bude trvať ešte niekoľko rokov. Tento fakt potvrdzuje i známa udalosť zo západného frontu, ktorá vošla do dejín ako "Vianočné prímerie 1914". Dozvedeli sme sa, prečo k niečomu podobnému nedošlo i na východnom fronte. Po zaujímavom priblížení udalostí rokov 2014 - 2018 sme pokračovali priamo v teréne.
Najprv sme navštívili tri vojenské cintoríny architekta Jurkoviča pri obciach Konieczna a Smerekowiec. Videli sme na nich niečo ako "jeho umelecký podpis" - kríž vtesaný v kocke. Dozvedeli sme sa množstvo zaujímavostí v súvislosti s ich výstavbou, situovaním a následným udržiavaním. Lokality pre ich výstavbu boli napríklad vyberané tak, aby z jedného bolo vidieť na ďalší, potom na ďalší, atď. Ich jedinečnosť je aj to, že na padlých vojakov sa už nepozeralo ako na nepriateľov, a tak na jednom cintoríne sú pochovaní vojaci rôznych znepriatelených armád, rôznych národností, rôznych vierovyznaní. Je to krásne vidieť na typoch krížov, napr. ruskí vojaci majú na náhrobku pravoslávny dvojkríž, vojaci Monarchie kríž, ba dokonca sme videli i náhrobok židovského vojaka s hviezdou. Toto silné posolstvo a gesto humanity sa následne už neobjavuje v čase žiadneho ďalšieho vojnového konfliktu.
Pre porovnanie sme navštívili i jeden vojenský cintorín v slovenskom pohraničí pri obci Stebník, ktorý už neprojektoval Jurkovič. Bol vybudovaný neskôr, v čase, keď už boli ľudia a celá krajina z vojny vyčerpaní. Hoci je oveľa skromnejší, je dôstojným nemým svedkom vážnych historických udalostí danej doby.
Putovanie po pamätných miestach sme ukončili v meste Bardejov prehliadkou historického centra zapísaného medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.
Na záver sme sa všetci zhodli, že sme mali výborného sprievodcu, ktorý nesmierne pútavo o všetkom rozprával. Mnoho udalostí, ich príčiny a dôsledky, približoval cez konkrétne situácie a konkrétne osudy ľudí, vďaka čomu sme odišli z týchto pamätných miest, často nedocenených, plní dojmov a s väčším rešpektom k našej vlastnej histórii. K vydarenej exkurzii prispelo i krásne slnečné jesenné počasie.
Mgr.Iveta Kmeťová, kmetova@gymrk.sk
Stiahnuté z Gymnázium Ružomberok