![]() | Úžasné spoznávanie osobnosti generála M.R.Štefánika |
V rámci projektu Centenaire - Storočnica sme dňa 19.októbra 2018 navštívili Mohylu Milana Rastislava Štefánika, jeho rodný dom a pamätnú izbu architekta Dušana Jurkoviča.
Jedna skupina žiakov sa v projekte Centenaire venuje detailne osobnosti generála M.R.Štefánika. Preto prvým cieľom našej cesty bolo mestečko Brezová pod Bradlom, kde sme navštívili najprv pamätnú izbu známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča, osobného priateľa M.R.Štefánika a iniciátora výstavby Mohyly na Bradle, miesta posledného odpočinku nášho veľkého rodáka. Tu sme sa dozvedeli veľmi zaujímavé detaily zo života D.Jurkoviča a hlavne z obdobia po smrti M.R.Štefánika. Vďaka veľkému nadšeniu a odhodlaniu arch. Jurkoviča sa podarilo osem rokov po smrti Štefánika zozbierať potrebné financie na stavbu konečnej podoby Mohyly. Na otváracej makete tejto majestátnej stavby sme mali možnosť vidieť ako sa stavala, ako vyzerá jej vnútro a kde presne sa nachádzajú pozostatky generála Štefánika.
Následne sme sa presunuli na kopec Bradlo, kde sme si uctili pamiatku Milana Rastislava Štefánika. Keďže sme mali nádherné počasie, mohli sme si užiť prekrásne výhľady z Mohyly na okolie.
Potom sme sa presunuli do rodného domu M.R.Štefánika v neďalekej obci Košariská. Vďaka úžasnému a zanietenému výkladu pani lektorky sme sa zoznámili s mnohými zaujímavosťami a menej známymi detailmi zo života a pôsobenia Štefánika. Veľmi pútavo nás sprevádzala jeho životom od narodenia, cez vzťah k rodičom, k rodákom, cez jeho ambície stať sa astronómom, cez jeho pevnú vôľu ísť za svojimi snami aj napriek finančným a zdravotným ťažkostiam, až po jeho pôsobenie v armáde, po jeho zásluhy pri formovaní česko-slovenských légií vo Francúzsku, Taliansku a Rusku, zásluhy pri formovaní budúcej Československej republiky.
Čo nás najviac prekvapilo, to boli jeho bohaté cestovateľské skúsenosti, charizma, ktorou si na svojich cestách bez problémov získaval silných spojencov, o čom svedčia mnohé nezvyčajné predmety z ciest, ktoré boli po jeho smrti v rámci pozostalosti prevezené z jeho parížskeho bytu. Keby sme chceli len krátko spomenúť, čo všetko sme mali možnosť vidieť a dozvedieť v jeho rodnom dome, museli by sme tento článok písať ešte veľmi dlho. Treba si to ísť pozrieť a vypočuť priamo.
Jednoznačne možno skonštatovať, že sme z Košarísk odchádzali nielen vedomostne a duševne obohatení, ale hlavne s Milanom Rastislavom Štefánikom v srdci.
Mgr.Iveta Kmeťová, kmetova@gymrk.sk
Stiahnuté z Gymnázium Ružomberok