Auschwitz-Birkenau

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau (nem. Konzentrationslager Auschwitz-Birkenau) bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu. Bol zriadený roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Auschwitz I, v dedine Brzezinka (nem. Birkenau) neďaleko poľského mestečka Osvienčim, asi 60 km západne od Krakova.

Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili; zvyšných 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania. "Auschwitz" sa stal symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov európskych Židov a ďalších obetí: Rómov, ruských a poľských nútených robotníkov, homosexuálov a ďalších "nepriateľov národného socializmu". V roku 1979 bol koncentračný tábor zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Tento neslávne známy koncentračný tábor navštívilo 24 našich študentov. Ako pedagogický dozor s nami šli p. profesorky Čiljaková a Vígová. Šestnásteho septembra tohto roku (2009) sme sa zobudili do krásneho dňa, ako stvoreného na exkurzie. Len škoda, že nás cesta zaviedla na miesto utrpenia a smrti toľkých ľudí. Vyrazili sme spred školy a po približne troch hodinách jazdy autobusom sme sa dostali do poľského mestečka Osvienčim. V tábore bolo neskutočne veľa ľudí, takmer sa tam nedalo pohnúť: Mohli ste počuť množstvo zahraničných rečí- od angličtiny, cez francúzštinu, češtinu, poľštinu a slovenčinu, až po ruštinu. Stretli sme dokonca skupinku japonských turistov.
Pani sprievodkyňa nám rozdala slúchadlá, cez ktoré sme perfektne počuli jej výklad, aj keby sme boli na druhom konci tábora. Previedla nás cez niekoľko "barakov", pospomínala históriu- fakty, ale aj zážitky skutočných ľudí, ktorí sa v tábore dočkali oslobodenia a mohli tak vyrozprávať svoje príbehy ďalej. Niektoré miestnosti boli plné ostrihaných ľudských vlasov, z ktorých sa tkala látka. V inej miestnosti bola celá stena zahádzaná topánkami. Od detských až po topánky dospelých. Okrem civilnej obuvi sa tam nachádzalo aj množstvo "drevákov", ktoré väzni nosili namiesto klasických topánok. Na každého asi najviac zapôsobilo podzemné krematórium spojené so sprchami, v ktorých dochádzalo k splynovaniu. Stačilo 15 minút a chemická látka cyklón B (a z nej uvoľnený kyanovodík) zabila všetkých ľudí vo vzduchotesne uzavretej sprche.
Po ukončení prehliadky sme dostali poldruha hodiny na prehliadku samotného Osvienčimu. Keď vypršal aj tento voľný čas, odviezli sme sa domov. Každý, či si to už pripúšťa, alebo nie, si z Poľska priniesol zmiešané pocity. No výlet bol napriek tomu pekný a veľmi vydarený.



Katarína Hrušková, jputera@zoznam.sk
Stiahnuté z Gymnázium Ružomberok